pátek 28. srpna 2009

ktery z lidskych cilu

28

je nejhodnotnejsi? pravdepodobne nase usili prispet necim hodnotnym svym bliznim. snaha pomahat ostatnim lidem - je-li vskutku hluboce prozivana - nas muze inspirovat na cely zivot. na svete bude vzdycky dost mista pro ty, kdo jsou pripraveni prispet svym casem, energii kapitalem, kreativitou a odhodlanim.

jakou drobnou pratelskou sluzbu byste dnes mohli nekomu prokazat? nerozmyslejte se, jednejte a nezapomente ocenit pocity, ktere ve vas tento skutek vyvolava.

aloe vera prava

mam vzdy dobry pocit kdyz nekomu na pozadani muzu pomoct. napriklad jsem uz pomohla mnoha lidem tim, ze jsem je seznamila s aloe vera pravou (na obrazku), ktera ma mocne lecive ucinky a kdo tu moc pozna na vlastni kuzi, uz milou aloe neopusti.

čtvrtek 27. srpna 2009

kolikrat jste uz slyseli:

"a to je vsechno?"

astronaute z posadky apolla, kteri se temer cely zivot pripravovali k pristani na mesici, zazivali v okamzicich, kdy se jejich jmena zapsala do dejin, obrovskou euforii. jakmile se vsak vratili na zemi, ostihly nektere z nich straslive deprese. je to celkem pochopitelne, vzdyt na co se jeste mohli tesit? jaky vyznamnejsi cil nez dobyvani mimozemskeho prostoru, cestu k mesici, si jeste mohli vytknout? moznym resenim by bylo dobyvani nemene panenske pudy - niterneho prostoru v lidske mysli a lidskem srdci.

nikdo z nas se neobejde bez trvaleho pocitu emocniho a duchovniho rustu, bebot ten je potravou z niz vzkveta nase duse. jakmile se priblizite k cilum, ktere jste si vytycili, neodkladne si urcete nove lakave cile do budoucna.

anthony robins

citronovy kvet

kvet citroniku se ma taky porad na co tesit, i ja..

v turecku

jsme pristali na cas, bylo slunecny rano a celsius kolem triceti plus, uz jsme se na teplicko s mamkou moc tesily, v cechach nebylo zrovna nejtepleji, a tak jsme s usmevem kracely ven z letistni haly a zanedlouho jsme zjistovaly u delagatky jiste cestovni spolenosti, ktery z mnoha autobusu nedaleko v dlouhe rade cekajicich je ten nas.. ano, my jsme se usmivaly ale mlada delgatka se neusmivala a byla tak trochu protivna a tak jsem ji rekla ze by asi nemela pracovat s lidma, kdyz ji vadi. nevzpominam si jak reagovala, asi nijak..

autobus jsme brzy nato nasly a tesily se na asi dvouhodinovou cestu, nam, jeste neznamym tureckem, prave proto jsme se pro nej rozhodly. celou asi trihodinovou cestu jsme koukaly z okna a povidaly si hlavne o tom co vidime. projizdely jsme urodnym krajem, kde jsem s radosti mohla obdivovat lany ovocnych stomu, velke mnozstvi obrovskych skleniku asi hlavne foliovniku, a taky se mi libilo, ze ovocymi stromy se opravdu ani ve mestech neplytvalo, byly ve velkem poctu v parcich a i podle mestskych ulic. ach, to byla krasa prochazet se kolem pomerancovniku, granatovych jablicek, fiku, karobu atd, ale krasa uz nebyla ze vsechno to ovoce ktery moc miluju bylo jeste nezraly, s vyjimkou citrusu, ale ty zraly byly az moc nahore, ty dolni byly ocesany, a tam se na me teda usmivaly zase jen citrusy zelene ruznych velikosti a nezralosti. ach. ale

krasa byla, ze byl po ceste na plaz bezva obchudek kde mimo jine prodavali vyborne a levne ovoce. ano, meli kazdy den cersve jahody prvni i druhe jakosti, kupovala jsem si vzdy jednicku, a tresne taky tak, merunky nic moc, ale pomerance grapefruity a melouny vodni byly taky bozi.

normalne mame vlastni stravu, ale tentokrat, bylo to tak levne, a uz v zajezdu byla snidane a vecerei v podobe svedskych stolu, a tak jsme mely snidane a vecere ve velke jidelne, my jsme jedly vzdy na verande s bazenem a na slunicku, a ja mela vic stesti nez rozumu, nebot rano byly vzdy pomerance, grapefruity a vodni meloun, vse cerstve nakrajene. snidaly jsme od deviti do jedenacti a ja si ty dve hodiny lazo plazo pochunavala na pomerancove stave, grepove stave, a pak jsem snedla nejmin pulku melouna. mamka si davala kaficko a chlebicek, syr, vajicko a pak taky nejaky to ovoce... to kazdym dnem trochu pribyvalo a chleba atd. ubyvalo

k veceri (od sesti do osmi) byl vodni meloun vzdycky vybornej, jako vse ovoce co jsem mela tu cest v turecku snist bylo moc moc moc dobry a sladky. a pomerance, ty byly ale v celku, mohli jsme si je brat sebou na pokoj, tak ja i mamka jsme si kazdy verer donesly pomerance na pokoj a tam jsme si udelaly pomerancovou stavu, na rucnim odstavnovaci, vozime ho sebou na kazdou dovolenou. vzdycky jsme si hezky pochutnavaly, blahorecily slunci ktere jsme opravdu obe v tech stavach a vsem tom ovoci citily.

jednoho vecera si mamka prinesla cast nejakyho mrtvyho hnijiciho zviratka, kulinarsky v kuchyni tepene upravene, a ja jsem hned ucitila ten hroznej smrad staryho masa, a tak jsem mamce rekla, ze ta mrtvola silene smrdi, ale to ona jako masojedka necitila, me neuverila a tu silenost snedla.

k ranu se probudila bylo ji blbe, ja vse prospala a kdyz jsem se kolem osmy vzbudila, skuhrala tam chudinka, ze umira, ja vedela, ze ma otravu z ty schnily mrtvoly, ale nechala jsem si to na pozdeji, nebyla vhodna chvile k poucovani ale k uklidnovani, rekla jsem ji ze mi je to lito, ze musi takle trpet, ale ze to urcite prezije, a to hlavne nebude li jist, ona na to ze jen pri pomysleni na jidlo se ji chce zvracet. cely den lezela mela prujem a byla bez energie. druhy den se citila lip a hned na snidani, tam si dala kafe a chleba vejce syr, ale moc toho nesnedla a dosla si pomeranovo grapefruitovej vodni melounovej talir a skoro vse snedla

brzy po snidani jsme se sly slunit a vodnit k bazenu naseho hotelu a asi za hodku se mamka zvedla a pelasila na pokoj, kdyz se vratila rekla mi ze vyzvracela asi 4 litry, nase velky mramorovy umyvadlo v krasny koupene, vseho moznyho. tak jsem ji rekla at to dal nerozebira, nerada posloucham takoveto veci, a tak ona uz me zna a nechala toho, a ja si vsimla ze konecne vypada lip a tak jsem ji to rekla a ona ze uz ji neni vubec blbe, a od ty doby si celkove davala vic ovoce i zeleniny a masa jen trosinku. ale i tak jedla az moc chleba syra a vajec. maslo a margarin jsem ji zakazala, nastesti poslechla, rekla jsem ji ze ma prehrsel tuku v syru a vejcich. on totiz i doktor ji rekl ze ma ubrat na tucich, tak v tom me trochu posloucha a opravdu je zacala konecne omezovat.

k obedu jsme obe vzdycky mely ovoce, ja hlavne jahody nebo tresne nebo oboji, mamka ta jedla vsechno mozny i banany jablka hroznovy vino a merunky ja jsem jen nekdy od ni trochu ochutnala.

mamka vzdycky kdyz jsme spolu na dovoleny zhubne, nebot kdyz je se mnou ji vic ovoce i zeleniny. hlavne ji chutna ovoce kdyz jsou vedra, ktery snasi v pohode. tentokrat zhubla 4kg, ale kdyz mame vlastni jidlo, zhubne 5kg i 6. to ji hlavne ovoce, varenou zeleninu, a sem tam trosku peciva a denne kafe. maso jen malinko salamu, a mala plechovka rybicek. taky pijeme denne cerstvy ovocny stavy. ja jim a piju jen cerstve syrove ovoce.

a byla pohoda, pane jahoda, relaxovaly jsme u vody a na slunicku, i jsme si prosly nejake ty parky a i neco nakoupily, i kdyz nic moc, vsude samej pro turisty kyc. mamka mi koupila letni bavlneny saty, a sobe koreni, kafe a nejaky ty turecky sladkosti.

prvni den jsem se krasne v mori vykoupala ale zdalo se mi, teda nezdalo opravdu jsem videla jak to more bylo spinavy, ale uz jsem tam byla, plavat se mi moc chtelo a tak jsem plavala jak uz je mym zvykem hlavne pod vodou a uz vecer jsem mela ocni koutky plne hnisu, ktery se po vycisteni zase rychle nahromadil, zas tak moc me to neprekvapilo, takhle moje oci reagujou na spinavou vodu, uz se mi to stalo ze jsem se koupala ve spine. nestava se to ale casto, a tak vetsinou zapomenu.. takze to byla moje prvni a posledni koupel na plazi kleopatra, a chodila jsem plavat do bazenu naseho hotylku, ktery k moji radosti nebyl chlorovanej. a taky tam nikdy nebyl naval. vetsinou jsem mela bazen sama pro sebe, i kdyz tam byli lidi, pockala jsem az vylezou, abych nemusela davat pozor zda do nekoho nevrazim, a muzu si svobodne plavat nazdarbuh se zavrenyma ocima. jasne musim davat pozor abych nenaplavala na zed bazenu, tak obcas prostor vnimam.

jeste ze jsem si sebou vzala kousek listu aloe vera, ta mi pomohla moje hnisajici oci rychle vycistit,. treti den byly oci cisty. bylo to opravdu sinly a neprijemny.

takze i kdyz ovoce tam maji primo prvotridni, do turecka k mori uz ne.

presto se mi nechteo zpet do cladneho ceskeho leta

ctrnactideni dovolena utekla jako voda,

v turecku na ceste domu v letistni hale byla pekna fronta a my s mamkou posledni nebot se pohybuji rychlosti sneka, tak jsem se usadila pohodlne na zemi (byla cista) a cekala az se fronta pohne kupredu. za malou chvilku prisla ta pani delegatka co byla protivna a ja jsem se k tomu vyjadrila.. a s usmevem mi rekla ze ona je ta pani co jsem ji rekla svoje, a ze se omlouva, ze ji moje poznamka pomohla, ani si nebyla vedoma jak se chovala k zakaznikum, a vzala me i mamku do predu ty dlouhy fronty a zaridila mi koleckovou zidli abych nemusela slapat ty dalky na letisti, sama od sebe, jinak si to vzdy sama zarizuju. tak jsem mela radost, ne tak z toho, ze nemusime cekat frontu, ale hlavne z ty mily delegatky. stacily jsme si i trosku hezky popovidat.

zivot je krasny

mamka v turecku

mamka na turecke dovolene u snidane, vsechno ovoce je moje, vzdycky jsem mela 3 plny velky talire s pomerancovou, grepfruitovou a watermelonovou piramidou. ovoce bylo vzdy cerstve a velmi chutne. mnam. mamka si dala nejake ovoce vzdy po toxickem "jidle". ja jsem si pujcila a za den precetla ozy and sharon osbourne knizku.

středa 19. srpna 2009

praha me privitala

netradicne destem, v minulosti me vzdy vitalo slunicko a i horky vlny, ale tentokrat jsem si uzila ceske obdobi tropickych destu. i kdyz teploty tropum moc neodpovidaly. ano, byla dost zima

kdyz jsem s radosti opustila brany ruzynskeho letiste, jako vzdy na konci dlouheho letu pres pul zemekoule

mamku a kamosku co tam mely na me cekat jsem nikde nevidela a tak jsem jim pujcenym mobilem zavolala, a ze uz bezi, ze prave dorazily.. moje letadlo bylo na cas, ale oni se zpozdily diky nejake praci na silnici. a tak jsme se za chvilinku radostne privitaly a vydaly se na upovidanou a veselou cestu do vesnicky bez obchodu, kde bydli moje mamka, tata atd. jo, je tam vic clenu rodiny a i dva pejsci, velikosti psy

zastavili jsme jeste v marjankach v kauflandu a tam jsem si koupila nekolik 3kg sitek pomerancu a vodni meloun. mely jen melouny dva a byl taky dost drahej, druhy den jsme tam jeli s nasima a uz zadny melouny nebyly, tak jsem si blahorecila ze jsem si ho koupila den predtim, i kdyz mamka do me hucela ze zadny ovoce nepotrebuju, ze mi nakoupila co jsem si u ni objednala a cekaji na me jahody a broskve, banany, jablka a ze zitra rano stejnak pojedeme na nakup. no nepremluvila me, ja kdyz neco citim, musim to udelat, to uz davno vim, jinak toho lituju, a tomu uz se dlouho vyhybam.

ach jak ja byla stastna, ze mam krasnej velikej vodni meloun, nebot jsem na nej mela moc velkou chut. bodejt by ne, byla jsem hedne dehydrovana po dlouhem letu v umelem vzduchu klimatizace. ale neotevrela jsem ho, bylo uz pozde vecer, a ja kdyz meloun otevru je to vzdy rano, nedavam ho do lednice, mam rada vse ovoce pokojove teploty. a tak jsem si dala k veceri ty jahody, byly stavnaty sladky i chutnaly jako jahody a byly k moji radosti cesky. ne ze bych se bala jist ovoce z jinych oblasti sveta, ale rada podporim v cechach obchod cesky. jeste pred spanim jsem snedla par vybornych stavnatych broskvi. melouna jsem otevrela az druhy den, kdyz jsme se vratili z nakupu nebot nesnidam par hodin, nekdy i hodne dlouho po probuzeni a byl moc moc dobrej, plnej slunce, proto byl tak sladkej a vonavej.

sla jsem spat uplne normalne kolem pulnoci a rano kolem osmy jsem uz jela s nasima nakoupit ovoce. koupila jsem si hodne ceskych jahod a nevim od kud lici, mispule, banany, a par hrusek.

zbytek dne jsem odpocivala a hlavne se hodne povidalo, a jeste jsem zvladla navstevu o par domecku dal..

a dalsi den uz zase me a mamku vezla ta sama kamaradka co me privezla z prahy do skalny, to je vesnice kde jsem vyrustala, na hrad na jeji narozeninovy obed. ja si vzala sebou jahody, uz me vsichni znaji a tak nereagujou. taky jsem se vyparila a sla fotit, ale spis jsem lelkovala

den na to prijel bracha, druhej den odjel, treti den prijel s dcerkou a vnouckem ctvtej den odjeli, patej den ja a mamka jsme si koupili dovolenou do turecka a sedmy den jsme letely za slunickem morem ovocem a stopro odpocinkem..

zivot je krasnej

skalna pohdhradi

vyhled ze skalenskeho hradniho nadvori do podhradi

pátek 7. srpna 2009

miluju letani,

a tak si casto litam ve spanku, kdyz snim sny a ve sve fantazii. sny se mi casto nezdaji, ale kdyz prijdou jsou skoro pokazde hodne zive, magicke, impresivni a pozitivni a kdyz se do deje vloudi negativita, vzdy se vse obrati v happy end... no, necham ted sneni, to si necham na jindy a vratim se k litani..

myslim si, ze kdybych se narodila na ovocne planete, mohla bych se nadnaset a litat tak vyskoko, tak nizko, tak rychle a tak pomalu jak by se mi jen zachtelo.

v moji fantazii je ovocna planeta planeta zeme po ovocne revoluci, kdy vsichni zijici ziviti se jen syrovym cerstvym ovocem budou, zdravy zivot na zdave planete zemi, kde vsichni a vse zije v lasce a harmonii.

v pritomne dobe je zeme a vse na ni otravene a neni proto dostatek ciste energie k letani. rada bych se k tomuto tematu vyjadrila obsirneji, ale necham si to na moji budouci ovocnou knihu. ano, myslim si ze kazdy fruitarian by mel napsat knihu, nebot svet neslysi dostatecne o cerstvem syrovem ovoci.

litani v letadle mam taky rada, ale neni to takova satisfakce jako litat svobodne bez jakychkoliv pomucek, dokonce i kridel.

litani v letadle, je vec ktera znecistuje ovzdusi a i moje telo, diky umelemu vzduchu vzdusne klimatizace... ach, jo..

no, posledni dobou jsem to s litanim v letadle trochu prehnala

sydney - praha, praha - zakyntos, zakyntos - praha, praha - sydney, a po osmi mesicich: sydney - praha, praha - alanya (turecko), alanya - praha, praha - sydney

vedela jsem ze budu muset za to zaplatit, ale jsem ochotna se obetovat, vim jak se z toho vylecit a doufam, ze vzduch taky.. preju si aby si pospisili s ekokogickyma pohonyma motorama..

takze uz druhy den po mem navratu do sydney moje telo zacalo s detoxem v podobe kasle, vydatneho smrkani, spoustou potu a spanku.

pila jsem jenom syrovy cerstvy pomerancovy dzus cely tyden, prvni den navratu z moji dovoleny jsme s mangem oslavili durianovym piknikem atd. a druhej den uz jsem durian odmitla, moje telo jen pomerancovou stavu chtelo.

vcera odpoledne se mi vratil appetite a mango si zrovinka pochutnaval na avokadu rajcatech a palivych paprickach cili, mel to krasne nakrajeny a zamichany a dal mi malinko na cajove lzicce ochutnat a chutove bunky zaregistrovaly neco noveho, a s velkym prekvapenim rikam mangovi, on je v tom banan.

chutnalo me to tak moc, ze jsem si udelala mix z rajcat bananu a chili, rajcatka jsem nakrajela na mensi kousky, banany jsem rozmackala prstikama, a cili nakrajela na malilinkaty kousinky. a bylo to tak dobry, ze jsem si to dala jeste jednou. tak mam zase novinku, vybornej ovocnej mix v mojem ovocnym jidelnicku meho stastneho ovocneho zivota. miluju slaaaaadky rajcata. ano, ano, ano.

jeste trosinku detoxuju, ale uz nepotrebuju spanek navic a moje chut k jidlu se vratila. ano, magicky durian je dnes na jidelnicku, mango zrovna jedne prinesl, je skoro poledne a ja si pochutnavam na velkym syrovym a cerstvym pomerancovym dzusu. pul litru. tak sladky a dava mi tolik zivota. jste plny vody zivota, sladky chutny pomerance, miluju vas

zivot je krasny

a vy vsichni taky